* * * FALCO FEIRA DE SANTA * * *

Argentínska doga je plemeno, ktoré Vás na prvý pohľad zaujme predovšetkým svojou čisto-bielou farbou a kludným pohybom. Pre svoj vzhľad je argentína často označovaná nezmyslenými označeniami ako bojový, nebezpečný pes a podobne. Ľudia, ktorí sa psom aspoň ako tak venujú veľmi dobre vedia, že povaha a prejavy psa z veľkej časti ovplyvňuje jeho majiteľ a teda uprednostňujeme pomenovanie- bojový, nebezpečný majiteľ.

Argentína je plemeno, ktoré si uvedomuje svoju veľkosť, je ohľaduplná k menším psom, deťom a starším ľuďom a tak nie je výnimkou ak sa argentína objavuje aj v postave canisterapeuta (tak ako aj Falu, ktorý dňa 07.09.2008 úspešne zvládol svoje prvé CT testovanie a tak sa stal psom- terapeutom) alebo asistenčného psa. Má silný teritoriálny pud, preto si svoj domov kvalitne stráži. Toto zneškodnenie narušiteľa argentínou presne vystihol sám Dr. Augustin Nores Martinez, ktorý povedal: „Ak máte doma strážneho psa a vkradne sa k vám zlodej, spoznáte to podľa štekotu psa. Ak máte doma argentínsku dogu, zistíte to podľa kriku zlodeja“. A tak to skutočne je. Zbytočne nešteká, rešpekt si u ľudí a taktiež aj u psov vzbudzuje už len svojím výzorom a neoblomným, silným charakterom.

Kto raz argentínu spozná, nikdy na ňu nezanevrie. Je to pes, ktorý si získa Vašu myseľ, Vašu hlavu a v neposlednom rade Vaše srdce. 

 

Ako k nám prišiel Faluštek..

K psom som mala vždy veľmi blízko. Ako takmer každé dieťa som stále túžila po vlastnom psíkovi, vyhladkávala som každého, čo šiel po ulici a keď sme boli na návšteve, ktorá psa mala, nikdy som odtiaľ nechcela odísť. Závidela som im, naozaj. No bola som príliš malá, príliš nezodpovedná, príliš nerozvážna, až ma prosíkanie takmer prešlo. Nikdy som nemala presnú predstavu akého psa by som chcela, myslím, že mi to v tom čase bolo aj jedno, len aby nejaký bol. No už odmala ma fascinovali veľké plemená ako nemecká doga, rotvajler, doberman,... Jedného dňa, bola jar roku 2002 a ja som mala 13 rokov, mi oco povedal vetu, ktorá sa mi na vždy vryla do pamäte „Bibka, vyber psa, ale takého, aby som sa za neho nemusel hanbiť“. A tak som čítala všetky psie časopisy, listovala vo všetkých encyklopédiách, len aby som vybrala toho naj a boli sme naozaj blízko od kúpy nemeckej dogy. Raz som natrafila na obrázok argentíny a bola to láska na prvý pohľad. Informácie pri obrázku o tom, ako je nevhodná pre začiatočníkov, nevhodná do bytu a veľmi náročná na výchovu nás (teda mamu) zneistili, no nedala som sa a začala som hľadať inzeráty na šteniatka. V tom čase, bola to veľká náhoda som natrafila na jeden inzerát a tak sme tam hneď volali. Môj smútok po oznámení, že šteniatka sú už zadané vystriedala nádej, keď nás p. Červenka ubezpečil, že šteniatka budú aj na jeseň a tak sme čakali. Medzitým sme sa boli pozrieť na mamu Barbaru Chimmar, kde mama najskôr zostala v šoku z jej veľkosti a po oznámení, že psy sú ešte vyššie nevedela či sa má smiať alebo sa hneď otočiť preč, no zvládli sme to. Spoznali sme ju a chovateľ nám čo to o plemene povedal, tým trošku ukludnil mamu a už nebol dôvod váhať.

Bolo ráno 05.11.2002 keď mi prišla od mamy sms s textom „Narodili sa šteniatka“, hneď ako som prišla domov zo školy sme na ne išli pozrieť. Na babatka (malé biele hurečky) sme sa spoza rohu dokázali pozerať veľmi dlho. Niečo také nádherné, malé a nevinné. Šteniatka sme chodili obdivovať každý týždeň aby sme videli ako rastú a ako sa majú, až kým nenastal čas výberu jedného z nich. Nikomu asi nemusím hovoriť o tom, že by som si najradšej zobrala všetkých :) 

A tak k nám prišlo naše biele šťastíčko, môj najkrajší vianočný darček.

Prišli sme k argentíne naozaj veľkou náhodou a  čím viac ju spoznávam, tým som viac a viac presvedčená o správnosti nášho vtedajšieho rozhodnutia a o tom, že práve dogo argentino je plemeno môjmu srdcu najbližšie.

Bibiana